Článok napísaný pre Zemědelský týdenník
Milí poľnohospodári!
Týmto príspevkom by som Vám chcela načrtnúť niektoré postrehy z mojej praxe, ktoré pozorujem v poľnohospodárstve na Slovensku a v Čechách za posledných sedemnásť rokov. Ako bývalá vydavateľka a šéfredaktorka časopisu AGRO magazín som získala množstvo skúseností, ktoré dnes uplatňujem vo svojej lektorskej činnosti pre vedúcich pracovníkov v oblasti moderného riadenia podnikov.
Množstvo zmien v spoločnosti od roku 1989 súvisí aj so zmenou náhľadu vedúcich poľnohospodárskych podnikov na pestovanie a spracovanie potravín, čo sa týka kultivovania potravín a mechanizácie práce. Základnou, rovnakou a nemennou črtou však zostáva slabšia životaschopnosť podnikov v oblasti predaja produktov v porovnaní so zahraničnou konkurenciou. Zodpovednosť prenesená na štát alebo na majiteľov a na podporu z Európskej únie je tak silná, že bráni poľnohospodárskemu odvetviu v napredovaní. Solventnosť podnikov je slabá a to výrazne pri výrobe mlieka. Tie podniky, ktoré zabezpečujú len rastlinnú výrobu sú na tom ďaleko lepšie ako podniky, ktoré produkujú aj mlieko. Pri analyzovaní stavu ekonomiky podnikov som zistila, že veľkú úlohu zohráva nesprávny pohľad vedúcich pracovníkov na funkciu organizácie. Omyl v náhľade na účel, na čo slúži organizácia, ktorý na Slovensku a v Čechách pretrváva od vzniku socializmu je skutočným nepriateľom podnikov.
Pri analýze toho, ako uvažujú riadiaci poľnohospodárskych podnikov o účele, prečo existuje ich podnik, prichádzam na jeden a ten istý dôvod, a to je ZAMESTNANOSŤ. Riadiaci aj špičkových podnikov si myslia, že dôvodom na existenciu ich podniku je vytvorenie pracovných miest aby mohli zamestnať ľudí. Chvíľu mi trvalo kým som tomuto účelu porozumela. Nevedela som porozumieť tomu, prečo to robia? Veľakrát som zachytila v rádiu hovoriť politikov o tom, že ich úlohou je zabezpečovať zamestnanosť v krajine. Nevenovala som tomu pozornosť, ale skutočne ma zarazilo, keď tieto myšlienky vyslovili riadiaci podnikov.
V čase, keď to vyslovili riadiaci poľnohospodárskych podnikov som im kládla otázku: „Vy ste štát“? To, že budeme vytvárať organizácie kvôli zamestnanosti nemôže produkovať výsledky. Nie som zástancom kapitalizmu ani socializmu ani nejakého ako sa hovorí iného IZMU. Preferujem zdravý rozum. Podľa logiky výmien existuje starý zákon (axioma), ktorý platí a naďalej zostane v platnosti pretože funguje a to je, že ak produkujem kvalitný výrobok alebo službu pre niekoho, kto tento tovar alebo službu potrebuje, tak ho s iným vymieňam za peniaze alebo tovar alebo službu so ziskom. Príjmy vždy musia byť vyššie ako sú výdaje a tiež musím tvoriť rezervy.
Ak sa vedúci podniku nezameriava na produkovanie tovarov alebo služieb pre zákazníka na základe starých ekonomických princípov a nehľadí na to, čo potrebuje trh a stará sa o to, aby mal vytvorených čo najviac pracovných miest, pýtam sa, ako chce s takouto filozofiou dlhodobo prežiť? Dokedy chce prežívať v stave na dlh a ukracovať tých, ktorí musia na dotácie pre iného pracovať? To odborár je ten kto myslí celé dni na to, ako ľudí pozabávať, a ako by mohli dostávať viac peňazí za nič. Odborár je ten, kto myslí len na to ako skrátiť pracovný čas. Múdry hospodár však uvažuje o tom ako dodá niekomu kvalitný tovar alebo službu včas, za ktorý získa peniaze so ziskom a vytvorí si rezervy na horšie časy.
Múdry hospodár najíma pracovníkov na prácu, aby mohol zabezpečiť výrobu tovarov a služieb pre zákazníka, ktorý to potrebuje a uvažuje o tom, že musí peniaze spravodlivo rozdeliť medzi pracovníkov na základe výkonu. Uvažuje tiež o tom ako má komunikovať s pracovníkmi aby mohli aj oni zabezpečovať svoje potreby, aby sa mohli starať o svoje rodiny a tiež si oddýchnuť. Ak si skutočne niekto myslí, že hospodár – vedúci pracovník je ako otrokár, ktorý zdiera svojich pracovníkov, mal by sa pozrieť v prvom rade na seba, čo robí on.
Nehľadáme predsa prácu pre ľudí ak chceme prežiť, ale hľadáme schopných pracovníkov na prácu. Ak tomuto pravidlu porozumie šikovný manažér, jeho podnik bude expandovať, zákazník a pracovníci budú spokojní a on ako vedúci získa rešpekt, uznanie a naplní svoje ciele. Nič nie je zábavnejšie ako dobre odvedená práca, z ktorej majú úžitok všetci.
Myšlienka, že vždy musíme myslieť za iných a starať sa o nich, kontrolovať ich tým, že budeme pre nich zabezpečovať dostatok pohodlia nie je z dielne mudrca ale ustrašeného nevýkonného otrokára. Ľudia vedia uvažovať sami za seba. Dokážu si nájsť keď chcú prácu bez pomoci iných. Dokážu sa obliecť, najesť, vzdelávať sa bez toho, aby sme ich do toho násilne nútili.
Zákon, ktorý hovorí, že všetci ľudia pod hrozbou trestu väzenia sú povinný byť zamestnaní spôsobí len to, že ľuďom sa odnechce pracovať a stane sa z nich nezodpovedná skupina, ktorá sa búri, protestuje, štrajkuje a vytvára revolúcie. Sú veci, ktoré musí štát, vedúci pracovník alebo matka v domácnosti nechať aj bez kontroly. Príliš veľa slobody škodí, príliš veľa kontroly škodí. Správny vedúci musí nájsť rovnováhu medzi týmito dvomi faktormi. Musí nájsť rovnováhu medzi slobodou a prekážkami. Ak to neurobí, zlyhá.
Ľudia milujú rozumné pravidlá, pretože im to poskytuje istotu a cítia sa bezpečne. V prvom rade sa teda musí každý vedúci starať o to, aby našiel na trhu niekoho, kto s jeho podnikom bude robiť férovú výmenu. Predávať napríklad mlieko naďalej pod cenu výroby, alebo za cenu, ktorá sotva pokryje náklady je dopredu odsúdené na krach.
Pravdepodobne je na trhu mlieka prebytok, ak zaň nemožno utŕžiť peňazí viac ako sme investovali do jeho výroby. Riešením je buď nájsť odberateľa alebo odberateľov, ktorí budú kupovať mlieko v takej hodnote, že to bude akumulovať zisk, alebo nájsť na trhu dopyt po výrobkoch, ktoré vie vyprodukovať poľnohospodársky podnik a dajú sa predať so ziskom alebo vytvoriť väčší dopyt po výrobkoch, ktoré už podniky vyrábajú ale tak, aby sa vytváral zisk a mohli sa tvoriť rezervy.
Pravidlo dopytu a ponuky nie je vynálezom kapitalistickej spoločnosti, je to logika, ktorá je oveľa staršia a funkčná ako kapitalistický systém. Násilne nútiť niekoho do toho aby niečo predával alebo kupoval spôsobí len hospodárske rozladenie na trhu. Distribuovanie potravín do krajín, ktoré si ich vedia vyrobiť samé je vysoko neefektívne a musí byť následne dotované. Výsledkom nie len nízka cena za výrobu ale preplnená doprava, zvýšený počet havárií, viac polície na cestách, viac liekov na ošetrenie zranených, viac stresu a ľudských obetí. Ak toto nehospodárenie s potravinami môže niekto zastaviť na Slovensku a v Čechách, tak to sú vedúci poľnohospodárskych podnikov a nie štát.
Zodpovednosť za súčasný stav musí niekto prevziať zodpovednosť ak chceme aby veci fungovali správne. Určite si to vyžaduje „doučovanie“ ako viesť podnik k solventnosti, a určite si tým môže vedúci vyrobiť aj nejakých nepriateľov. Šéf však nemusí chcieť byť obľúbený, stačí, že bude úspešný a dovedie svoje skupinu k želaným výsledkom následkom čoho sa stane aj obľúbeným.
Mať správne know-how na to ako viesť podnik a používať ho v praxi je súčasťou zodpovednosti za súčasný stav poľnohospodárstva na Slovensku aj v Čechách. Obsahom zodpovednosti je mať odpovede na svoje otázky a robiť to, čo je vhodné pre prežitie.
Prajem všetkým vedúcim aby si našli rýchlo čas a peniaze na to, aby sa doučili manažovať svoje podniky tak, že budú solventné a slová dotácie a úvery vymiznú z ich praxe.
Bc. Svetlana Mullerová – lektorka moderného riadenia podnikov
Napíšte komentár