Napísané pre časopis ZISK
ODKIAĽ POCHÁDZA MOTIVÁCIA?
Niet azda jediného riadiaceho pracovníka, ktorý by neuvažoval o tom, ako má motivovať svojich podriadených, aby podávali želateľný výkon. Niet azda dňa kedy by nejaký riadiaci pracovník nekrútil hlavou nad tým, že nedokáže pochopiť zmýšľanie svojich podriadených. V snahe zbaviť sa neželateľného pocitu zo sklamania uteká z firmy na rôzne miesta, čím ďalej od pracovníkov , aby zahnal tento pocit a znovu sa vracia s novým nápadom, aby predsa len zvíťazil a doviedol prácu do konca.
Čo robí nadriadený s pracovníkmi, aby uspel?
Niektorí riadiaci si zvykli na svojich podriadených hovoriť hlasno v domnení, že keď povedia niečo nahlas, prehlušia ticho v ich hlavách, a ich výstražné vrčanie spôsobí, že „balvan“ sa pohne. Iní, vsadili na kartu PENIAZÍ. Sľubujú svojim podriadeným, že skvelý výkon bohato odmenenia. Na niektorých to platí, a na iných nie. Väčšinou to však platí len na chvíľu, pretože mnohí, si nenechajú vymeniť svoju „hrdosť“ na pomalosť a nekompetentnosť za žiadne peniaze. Ďalej úspešne pracujú vo svojom tempe, nehľadiac na ponúkané peniaze s úvahou, že predsa len peniaze nie sú všetkým, čo v živote majú, a že nebudú ani náhodou pracovať na niekoho, kto sa vozí v lepšom aute ako oni. Mnohí sme sa stretli aj s takých riadiacimi, ktorí používajú láskavé vysvetľovanie, prečo je potrebné urobiť prácu a svoju zlosť, ktorú pritom cítia, skrývajú za masku vľúdneho úsmevu. Iní len naznačujú: „Čo si myslíš, čo by mal Tvoj kolega Jožo urobiť potom, ako položil poslednú tehlu a odišiel domov…..“? Ako sa povie, množstvo ľudí, množstvo rôznych reakcií. Jedno je však spoločné a to slovo– MOTIVÁCIA.
Existuje správny návod na to, ako ich motivovať?
Skúsme sa teraz pozrieť na to, čo toto slovo znamená. V krátkom slovníku slovenského jazyka je uvedené, že motivovať znamená podnecovať, dávať popud niečomu. Toto slovo pochádza z latinského slova „motivus“ hybný, hýbajúci. Takže kto by mal hýbať a čím, alebo kým? Možno to bude znieť trochu kruto môj milý kolega a priateľ, ale pravda je takáto.
Aby sme mohli motivovať iných, musíme byť schopný každý deň MOTIVOVAŤ SAMI SEBA, a nenechať sa demotivovať .
Každý deň nám prináša množstvo milých aj nemilých problémov, ktoré musíme vyriešiť a nás trápi otázka, kde máme zobrať silu, na prekonanie všetkých tých otravných bariér. Ako máme zbúrať betónové múry nevedomosti, aby sme sa dostali k cieľu?
Aká je odpoveď? Nikde inde nenájdeme nevyčerpateľný zdroj energie ako V SEBE.
Vaša motivácia nie je nikde inde ako vo Vás. Je to Vaša ochota vykonať pohyb jeden za druhým, aby ste sa najedli, pekne obliekli, odviezli sa autom do práce. Prečo to celé robíte? Možno preto, lebo chcete mať ešte rýchlejšie auto, lebo máte radi keď sa všetko okolo Vás mihá a vy sa cítite ako víťaz formule jeden keď zanechávate za sebou ostatných. Alebo chcete mať väčší dom pre rodinu, lebo ich máte rád a rád sa stretávate s nimi v zime u Vás pri krbe, alebo v lete na záhrade. Ste možno typ, ktorý rád poznáva svet a rád cestuje. Milujete hry a šport a potrebujete si kúpiť nové golfové palice, alebo nové lietadlo, ktoré Vás odvezie do oblakov odkiaľ sa môžete pozerať na krajinu pod sebou a vychutnávať slobodu z lietania. Ak ste žena možno chcete mať čas na svoje priateľky a len tak si s nimi poklebetiť pri káve, alebo cítiť radosť z detí, ktoré vidíte vyrastať vďaka Vám. Jednoducho si povedzme na rovinu, sme hráči a našou hracou plochou je naša firma, ktorá nám má zabezpečiť všetky radosti získané prácou. Kto poväčšine motivoval Vás, aby ste sa stali šéfom? Nik. Boli ste to v skutočnosti len Vy sami. Vy ste sa namotivovali natoľko, že ste dokázali vysnívať sen, a zvolať druhých, aby Vám ho pomohli naplniť. Aké jednoduché to bolo na začiatku. Urobili ste si predstavu, zariadili zopár formálnych úkonov, kúpili ste si stoličku a boli ste šéf. Čo Vás potom spomalilo, boli BARIERY. Nie stroje, ale hlavne ľudia. Je tak? Prepáčte mi, že Vám teraz musím povedať, niečo nemilé. Tak ako ste sa vedeli motivovať sami, tak ste si sami dokázali vytvoriť aj BARIERY s Vašimi ľuďmi. Nesúhlasíte? Že neviete ako? Nuž napríklad tým, že ste nevedeli ako máte motivovať ich. Odpovedzte si sami pre seba, čo robievate najčastejšie keď Vám pracovníci postavia do cesty bariéru v akejkoľvek forme?
A) Ujdete od nej?
B) Obídete ju?
C) Ignorujete ju?
D) Podľahnete jej?
E) Alebo ju atakujete?
Ktorý spôsob Vám je najbližší? Použitie všetkých piatich spôsobov je možné, ale iba jeden Vás zoceľuje a motivuje natoľko, že vyhrávate. Ktorý to je? Ak si myslíte, že posledný, tak máte stále ešte guráž a silu víťaziť a Vaša sebamotivácia je odsúdená na úspech. Ste neodolateľní, a Vaši podriadení nemôžu inak, len Vás nasledovať. Prekonávanie bariér, voči ktorým sa človek postaví priamo tvárou v tvár je najfunkčnejším spôsobom aké kedy človek na tejto ZEMI vymyslel.
Čo v prípade, že chceme atakovať bariéru, motivovať iných a chýba nám na to know-how .
-
V prvom rade, ak si nevieme poradiť s podriadenými aby dobre predávali, rýchlo vyrábali, správne účtovali a dávali nám včas údaje, NEUTEKÁME NA GOLF, DOVOLENKU ALEBO K NEJAKÉMU INÉMU KONÍČKU, ale nájdeme a vyberieme si takú vzdelávaciu spoločnosť, ktorá má v praxi overené funkčné spôsoby ako zvládať situácie, ktoré sami ťažko zvládame a naučíme sa to a použijeme v praxi.
-
Nerobíme to, že sa učíme na vlastných chybách, pretože by nás predbehla konkurencia, kým by sme zisťovali chyby a našli údaje ako ich môžeme napraviť. Počas doby kým by sme to robili by sme mohli stihnúť zbankrotovať.
-
V prípade, že nám to, čo sme sa naučili v praxi nefunguje, a vzdelávali sme v údajoch, ktoré boli v praxi overené a sú funkčné, pozrieme sa, kde sme v štúdiu niečo neporozumeli, a napravíme to. Ak zistíme, že sme sa omylom učili niečo, čo je nepraktické, nepokračujeme v tom, ale rýchlo zmeníme spoločnosť, kde sa vzdelávame.
-
Potom to, čo sme sa správne naučili, v praxi to trénujeme a trénujeme, až kým to vieme robiť tak, že už o tom vôbec nepremýšľame, lebo sme sa stali profesionálmi v oblasti, ktorú sme študovali.
-
Vďaka tomuto postupu sme sa stali šťastnými, pretože vyhrávame a naša motivácia riadiť podriadených je taká silná, že samotní podriadení nemôžu odolať a postupne sa k nám pridávajú a dožadujú sa funkčných vedomostí aj oni.
Prečo to je také jednoduché?
Lebo to nekomplikujeme. Zložité sú veci len vtedy, keď ich takými urobíme. Ak sa pozeráme na riadenie ako na HRU, nie ako na ťažkú prácu, ktorú musíme robiť, aby sme si zarobili na naše potreby začne sa nám všetko javiť zrazu jednoducho. Každá hra má svoje pravidlá a svoju hraciu plochu. V každej hre si môžeme vybrať z troch možností, buď si vytvoríme vlastné pravidlá, podľa ktorých budeme hrať, alebo prijmeme pravidlá niekoho iného, alebo spolu s niekým iným vytvoríme spoločné pravidlá a dáme možnosť vyhrať sebe aj iným.
Ak chceme návod na to, ako správne motivovať seba aby sme nemuseli utekať od práce a relaxovať niekde na pláži, kúpať sa v bazéne a zabúdať na starosti, dávať si masáž na stuhnuté svaly, lietať do oblakov, čakať na vytúžený piatok, aby sme mali od ľudí pokoj, mali by sme si nájsť niekoho kto nám poskytne správne know-how na motivovanie seba aj iných. Ak sa budeme učiť od tých, ktorí to už vedia, budeme úspešní a nebudeme už nikdy vytúžene čakať na koniec týždňa, na dovolenku, alebo nebodaj na dôchodok, ale budeme si plánovať dovolenky už nie kvôli oddychu, ale na rozvinutie pracovného aj osobného života, ktorý bežne žijeme a na obohatenie o nové možnosti a zblíženie sa s inými. Pravá dovolenka by nemala byť klasicky zaužívaným oddychom, ale bežným doplnkom k práci, ktorý prináša väčšie možnosti v hraní zaujímavej hry, ktorú môžeme nazvať ŽIVOTOM.
Autorka: Svetlana Műllerová
Inšpirované dielom L Rona Hubbarda a vlastnými skúsenosťami z praxe.
O autorke:
Bc. Svetlana Műllerová vyštudovala v roku 2000 publicistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Okrem publicistiky vyštudovala ekonomiku a fotografovanie. Posledných 12 rokov si neustále prehlbovala svoje vedomosti z oblasti riadenia personálu a manažmentu v Čechách, Maďarsku, Rakúsku, v špeciálnom tréningovom centre pre leadrov v Karibiku a v Anglicku. Pracovala 13 rokov vo vydavateľskej oblasti a založila vlastný odborný časopis AGRO magazín pre poľnohospodárov. Ako fotoreportérka sa s kolegami zúčastnila vojny v bývalej Juhoslávii odkiaľ priniesla prvý fotografický reportážny materiál, za ktorý získala novinárske ocenenie. Od roku 2000 poskytuje osobné poradenstvo majiteľom firiem a vedie vzdelávaciu spoločnosť Centrum Prosperity, prostredníctvom ktorej čerpá bohaté praktické skúsenosti s poskytovania administratívneho know-how pre leadrov a vrcholových manažérov. Angažuje sa v humanitárnej pomoci na zvyšovanie gramotnosti, znižovanie drog a ochrany ľudských práv.
Adresa: Bc. Svetlana Műllerová, Jesenského 17, 036 01 Martin. Č.t: 0915 858 623, e-mail: produkcia@centrumprosperity.sk
Napíšte komentár